Stabilizačný príspevok je významný finančný nástroj určený na udržanie zamestnancov v zdravotníctve a sociálnych službách. Aká je jeho výška, podmienky nároku a záväzky zamestnanca? prinášame pohľad na konkrétny spor, ktorý poukazuje na problém pri predčasnom ukončení pracovného pomeru – aj v prípadoch, keď k nemu dôjde z dôvodov, ktoré nie sú na strane zamestnanca.
Podmienky získania stabilizačného príspevku
Stabilizačný príspevok bol zavedený ako opatrenie vlády na udržanie pracovníkov v sektore zdravotníctva a sociálnych služieb. Výška príspevku je spravidla 5 000 eur v zdravotníctve a 2 000 eur v sociálnych službách.
Zamestnanec ho získava na základe písomnej dohody so zamestnávateľom, v ktorej sa zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa po dobu najmenej troch rokov. Ak odíde skôr, musí pomernú časť príspevku vrátiť. Tento záväzok sa uplatní aj v prípade, že zamestnanec zmení pracovný úväzok na kratší čas.
Príspevok je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti a podlieha odvodom, pričom sa vypláca buď jednorazovo, alebo vo viacerých častiach. V prípade predčasného ukončenia pracovného pomeru má zamestnávateľ právo žiadať vrátenie alikvotnej časti v „čistom“, teda po odpočítaní dane a odvodov.
Problém pri predčasnom ukončení pracovného pomeru
Žaloba podaná sociálnym zariadením proti svojej bývalej zamestnankyni ukazuje praktický problém tohto mechanizmu. Zamestnankyňa dostala stabilizačný príspevok vo výške 2 000 eur, no jej pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú a skončil uplynutím doby. Zamestnávateľ následne požadoval vrátenie alikvotnej časti príspevku.
Tu vzniká zásadná otázka: je spravodlivé, aby zamestnanec musel príspevok vracať, aj keď nezotrval u zamestnávateľa nie z vlastnej viny, ale preto, že mu pracovný pomer nebol predĺžený?
Výhody systému
- Poskytuje motiváciu zamestnancom zostať u zamestnávateľa.
- Znižuje fluktuáciu v sektoroch, ktoré zápasia s nedostatkom pracovníkov.
- Umožňuje predvídateľnosť pre zamestnávateľa i štát pri plánovaní služieb.
Nevýhody systému
- Zamestnanec nesie riziko aj v prípadoch, keď nemal reálnu možnosť ovplyvniť trvanie pracovného pomeru.
- Záväzok na tri roky môže byť v praxi ťažko realizovateľný, najmä pri zmluvách na dobu určitú.
- Spor o vrátenie časti príspevku môže viesť k súdnym konaniam, ktoré znamenajú časovú a finančnú záťaž pre obe strany.
Stabilizačný príspevok má svoj význam a predstavuje vítanú finančnú podporu, no jeho podmienky v praxi prinášajú sporné situácie. Problémom je najmä povinnosť vrátiť príspevok aj vtedy, keď pracovný pomer skončí nezávisle od vôle zamestnanca.
Každý, kto uvažuje o podpise dohody o stabilizačnom príspevku, by mal pozorne zvážiť svoje pracovné plány a riziká. Vzhľadom na zložitosť tejto problematiky a možné dôsledky je najlepšou cestou obrátiť sa na advokáta, ktorý pomôže pri rokovaní so zamestnávateľom, prípadne pri obhajobe v spore o vrátenie príspevku.
Témy: Pracovné právo, Kazuistika
