Aké podmienky musí súd zohľadniť pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov? Prečo musí medzi rodičmi vládnuť dôvera, rešpekt a schopnosť spolu komunikovať? Prípadová štúdia „Maloletá Letícia“ upozorňuje na úskalia, ktoré môžu vzniknúť, ak sa rodičia na spoločnej výchove nevedia zhodnúť.
Striedavá osobná starostlivosť v slovenskom právnom poriadku
Striedavá osobná starostlivosť je podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednou z foriem výkonu rodičovských práv a povinností po rozchode alebo rozvode rodičov. Ide o usporiadanie, pri ktorom dieťa striedavo žije u oboch rodičov v približne rovnakých časových intervaloch – napríklad týždeň u matky a týždeň u otca.
Zákon pozná tri základné formy usporiadania osobnej starostlivosti:
- Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhý má spravidla právo styku a povinnosť prispievať na výživu.
- Spoločná osobná starostlivosť predpokladá, že rodičia žijú spolu a spoločne rozhodujú o všetkom, čo sa týka dieťaťa.
- Striedavá osobná starostlivosť stojí medzi nimi – každý z rodičov vykonáva osobnú starostlivosť samostatne, ale v striedavých intervaloch. Dieťa má tak intenzívny kontakt s oboma rodičmi, pričom obaja nesú rovnakú mieru zodpovednosti.
O striedavej starostlivosti rozhoduje súd len vtedy, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, a to buď na návrh jedného z rodičov, alebo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia dohodnú, súd takúto dohodu schváli, ak neodporuje záujmu dieťaťa.
Podmienky úspešnej striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť nie je módnym trendom, ale citlivým riešením, ktoré funguje iba vtedy, ak sú rodičia na ňu psychicky pripravení a dokážu spolupracovať.
Základnými predpokladmi sú:
- obaja rodičia uznávajú, že ten druhý je pre dieťa dôležitý,
- majú vzájomný rešpekt a dôveru,
- komunikujú bez konfliktov a neťahajú dieťa do svojich sporov,
- žijú v blízkosti, aby pre dieťa nebol prechod medzi domácnosťami stresujúci,
- a obaja plnia svoje rodičovské a finančné povinnosti.
Ak tieto podmienky chýbajú, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa záťažou – namiesto stability prináša neistotu, tlak a lojalitný konflikt.
Prípad mal. Letícia
V prípade maloletej Letície sa rodičia formálne zhodli, že dieťa má mať kontakt s oboma. Matka však v praxi znižovala kontakt s otcom. Otec rozhodoval o potrebách maloletej bez dohody s matkou a snažil sa vo výchovnom pôsobení matky presadiť vlastné predstavy o „správnej výchove“ maloletej. Otec sa prostredníctvom striedavej starostlivosti pokúšal kontrolovať život matky po rozpade manželstva a obmedziť jej možnosť nadviazať nový vzťah. Komunikácia medzi rodičmi sa zhoršovala, až sa stala mimoriadne konfliktnou. Hoci obaja rodičia formálne žiadali o schválenie rodičovskej dohody na „striedavku“, chýbala vzájomná dôvera a rešpekt. Výsledkom bolo, že súd striedavú starostlivosť nenariadil, pretože podmienky na jej fungovanie neboli splnené – konflikt rodičov by mal na dieťa negatívny dopad.
Tento prípad ilustruje, že striedavá starostlivosť nie je automatickým kompromisom, ale riešením, ktoré vyžaduje zrelosť, spoluprácu a schopnosť uprednostniť potreby dieťaťa pred vlastnými emóciami.
Zhodnotenie a praktické dôsledky
Ak rodičia dokážu komunikovať, rešpektovať sa a spolupracovať, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa ideálnym riešením. Umožňuje mu zachovať si silné citové väzby na oboch rodičov a zároveň minimalizuje pocit straty.
Ak však medzi rodičmi prevláda nedôvera, rivalita alebo snaha o kontrolu, môže sa stať zdrojom dlhodobého konfliktu a psychickej záťaže dieťaťa. V takom prípade býva vhodnejšia výlučná starostlivosť s rozšíreným stykom druhého rodiča.
Rozhodovanie o forme starostlivosti teda nie je len právna otázka, ale aj psychologické a ľudské rozhodnutie. Súd vždy skúma, či konkrétny model starostlivosti zodpovedá individuálnym potrebám dieťaťa a rodinnej dynamike.
Striedavá osobná starostlivosť môže byť krásnym prejavom zrelého rodičovstva, no len vtedy, ak rodičia dokážu byť partnermi v rodičovskej roli, nie súpermi v osobnom konflikte.
Každý prípad je individuálny a vyžaduje citlivé právne aj psychologické posúdenie. Preto je najvhodnejším riešením obrátiť sa na advokáta so skúsenosťami v rodinnom práve, ktorý pomôže rodičom nastaviť dohody, komunikáciu i súdne návrhy tak, aby v centre pozornosti zostalo to najdôležitejšie – dieťa a jeho pokojný vývin.
Oblasť práva: Rodinné / Kazuistika
