Právna poradňa - Civil

Vyhľadávanie v právnej poradni
Vyberte si kategóriu článkov

Novinky

Konfliktná komunikácia pri striedavej starostlivosti

Konfliktná komunikácia pri striedavej starostlivosti

Civil Pridané: 8.10.2025
Aké podmienky musí súd zohľadniť pri  nariadení striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov? Prečo musí medzi rodičmi  vládnuť dôvera, rešpekt a schopnosť spolu komunikovať? Prípadová štúdia „Maloletá Letícia“ upozorňuje na úskalia, ktoré môžu vzniknúť, ak sa rodičia na spoločnej výchove nevedia zhodnúť. Striedavá osobná starostlivosť v slovenskom právnom poriadku Striedavá osobná starostlivosť je podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednou z foriem výkonu rodičovských práv a povinností po rozchode alebo rozvode rodičov. Ide o usporiadanie, pri ktorom dieťa striedavo žije u oboch rodičov v približne rovnakých časových intervaloch – napríklad týždeň u matky a týždeň u otca. Zákon pozná tri základné formy usporiadania osobnej starostlivosti: Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhý má spravidla právo styku a povinnosť prispievať na výživu. Spoločná osobná starostlivosť predpokladá, že rodičia žijú spolu a spoločne rozhodujú o všetkom, čo sa týka dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť stojí medzi nimi – každý z rodičov vykonáva osobnú starostlivosť samostatne, ale v striedavých intervaloch. Dieťa má tak intenzívny kontakt s oboma rodičmi, pričom obaja nesú rovnakú mieru zodpovednosti. O striedavej starostlivosti rozhoduje súd len vtedy, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, a to buď na návrh jedného z rodičov, alebo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia dohodnú, súd takúto dohodu schváli, ak neodporuje záujmu dieťaťa. Podmienky úspešnej striedavej starostlivosti Striedavá starostlivosť nie je módnym trendom, ale citlivým riešením, ktoré funguje iba vtedy, ak sú rodičia na ňu psychicky pripravení a dokážu spolupracovať. Základnými predpokladmi sú: obaja rodičia uznávajú, že ten druhý je pre dieťa dôležitý, majú vzájomný rešpekt a dôveru, komunikujú bez konfliktov a neťahajú dieťa do svojich sporov, žijú v blízkosti, aby pre dieťa nebol prechod medzi domácnosťami stresujúci, a obaja plnia svoje rodičovské a finančné povinnosti. Ak tieto podmienky chýbajú, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa záťažou – namiesto stability prináša neistotu, tlak a lojalitný konflikt. Prípad mal. Letícia V prípade maloletej Letície sa rodičia formálne zhodli, že dieťa má mať kontakt s oboma. Matka však v praxi znižovala kontakt s otcom. Otec rozhodoval o potrebách maloletej bez dohody s matkou a snažil sa vo výchovnom pôsobení matky presadiť vlastné predstavy o „správnej výchove“ maloletej. Otec sa prostredníctvom striedavej starostlivosti pokúšal kontrolovať život matky po rozpade manželstva a obmedziť jej možnosť nadviazať nový vzťah. Komunikácia medzi rodičmi sa zhoršovala, až sa stala mimoriadne konfliktnou. Hoci obaja rodičia formálne žiadali o schválenie rodičovskej dohody na „striedavku“, chýbala vzájomná dôvera a rešpekt. Výsledkom bolo, že súd striedavú starostlivosť nenariadil, pretože podmienky na jej fungovanie neboli splnené – konflikt rodičov by mal na dieťa negatívny dopad. Tento prípad ilustruje, že striedavá starostlivosť nie je automatickým kompromisom, ale riešením, ktoré vyžaduje zrelosť, spoluprácu a schopnosť uprednostniť potreby dieťaťa pred vlastnými emóciami. Zhodnotenie a praktické dôsledky Ak rodičia dokážu komunikovať, rešpektovať sa a spolupracovať, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa ideálnym riešením. Umožňuje mu zachovať si silné citové väzby na oboch rodičov a zároveň minimalizuje pocit straty. Ak však medzi rodičmi prevláda nedôvera, rivalita alebo snaha o kontrolu, môže sa stať zdrojom dlhodobého konfliktu a psychickej záťaže dieťaťa. V takom prípade býva vhodnejšia výlučná starostlivosť s rozšíreným stykom druhého rodiča. Rozhodovanie o forme starostlivosti teda nie je len právna otázka, ale aj psychologické a ľudské rozhodnutie. Súd vždy skúma, či konkrétny model starostlivosti zodpovedá individuálnym potrebám dieťaťa a rodinnej dynamike. Striedavá osobná starostlivosť môže byť krásnym prejavom zrelého rodičovstva, no len vtedy, ak rodičia dokážu byť partnermi v rodičovskej roli, nie súpermi v osobnom konflikte. Každý prípad je individuálny a vyžaduje citlivé právne aj psychologické posúdenie. Preto je najvhodnejším riešením obrátiť sa na advokáta so skúsenosťami v rodinnom práve, ktorý pomôže rodičom nastaviť dohody, komunikáciu i súdne návrhy tak, aby v centre pozornosti zostalo to najdôležitejšie – dieťa a jeho pokojný vývin. Oblasť práva: Rodinné / Kazuistika
Obnova konania po náleze Ústavného súdu

Obnova konania po náleze Ústavného súdu

Civil Pridané: 5.10.2025
Keď sa mení zákon aj spravodlivosť - obnova konania po náleze ústavného súdu. Nález Ústavného súdu o neústavnosti časti trestného zákona môže viesť k povoleniu obnovy konania aj v už právoplatne skončených veciach. Na základe konkrétneho prípadu rozoberáme otázku, či musí súd v takom prípade zrušiť celé rozhodnutie o treste alebo len jeho časť – napríklad o prepadnutí majetku – a tiež, podľa ktorého trestného zákona má súd po obnove rozhodovať. Keď Ústavný súd zmení pravidlá V roku 2023 rozhodol Ústavný súd SR o neústavnosti ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona, ktoré ukladajú súdu povinnosť automaticky (obligatórne) ukladať trest prepadnutia majetku pri niektorých trestných činoch, napríklad drogových. Podľa Ústavného súdu tento mechanizmus odporuje princípom primeranosti, ochrany vlastníckeho práva a ľudskej dôstojnosti. Takéto rozhodnutie má zásadný dopad aj na už právoplatné rozsudky. Trestný poriadok totiž výslovne uvádza, že strata účinnosti právneho ustanovenia na základe rozhodnutia Ústavného súdu je dôvodom na povolenie obnovy konania, ak bolo pôvodné rozhodnutie vydané na jeho základe. Práve túto situáciu riešili bratia, ktorí boli v roku odsúdení Okresným súdom Trnava za drogový zločin  a popri treste odňatia slobody im bol uložený aj trest prepadnutia majetku. Po náleze Ústavného súdu podali návrh na obnovu konania, keďže tento trest bol uložený len z dôvodu vtedajšej „povinnej“ úpravy, bez individuálneho posúdenia. Okresný súd Trnava uznal, že ide o zákonný dôvod obnovy, a povolil obnovu konania v ich prospech. Zrušenie trestu – len čiastočne, alebo úplne? Otázka, ktorú musel súd vyriešiť, znela: Ak Ústavný súd vyhlási za neústavné len ustanovenie o prepadnutí majetku, musí sa obnoviť celé konanie o treste, alebo len táto časť? Obhajoba argumentovala, že obnova sa musí týkať celého výroku o treste, pretože inak by pokračovanie v konaní bránila tzv. prekážka rozhodnutej veci (ne bis in idem). Tento výklad potvrdilo aj stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého je obnova viazaná na celý výrok o treste, nie len na jeho jednotlivú časť. Súd preto rozhodol, že zrušuje celý výrok o treste a o spôsobe jeho výkonu, pričom výrok o vine zostáva nezmenený. Takýto postup umožňuje súdu nanovo a komplexne rozhodnúť o treste – už podľa ústavy súladnej úpravy. Ktorý trestný zákon sa použije po obnove? Druhou otvorenou otázkou bolo, podľa ktorého trestného zákona má súd po obnove rozhodovať – či podľa zákona účinného v čase pôvodného rozhodnutia o vine, alebo podľa nového, priaznivejšieho zákona. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa vždy použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Preto aj po povolenej obnove konania súd hodnotí trest nie podľa „starého“ znenia zákona, ale podľa aktuálne účinného, ak je miernejší. V prípade bratov bol nový Trestný zákon účinný od 6. augusta 2024 a umožňoval súdu uložiť trest prepadnutia majetku len fakultatívne, a to len vtedy, ak sa preukázal majetkový prospech veľkého rozsahu. Keďže takéto okolnosti preukázané neboli, súd uložil len trest odňatia slobody a prepadnutie konkrétnych vecí, nie celého majetku. Súd tak rozhodol podľa nového a pre odsúdených priaznivejšieho zákona, čo zodpovedá ústavnému princípu humanizácie trestného práva. Prečo má tento prípad význam Prípad bratov nie je ojedinelý. Nález Ústavného súdu SR otvoril možnosť podať návrh na obnovu konania desiatkam osôb, ktorým bol v minulosti uložený trest prepadnutia majetku na základe teraz už neústavného ustanovenia. Súdy tak musia v každom jednotlivom prípade skúmať, či bol majetkový postih uložený len automaticky, alebo bol riadne odôvodnený. Ak išlo o prvú možnosť, majú povinnosť rozhodnutie o treste zrušiť a nanovo posúdiť jeho primeranosť. Obnova konania po náleze Ústavného súdu predstavuje zložitý proces, ktorý spája právnu precíznosť, ústavné zásady aj cit pre spravodlivosť. Každý prípad má svoje špecifiká – od rozsahu zrušenia trestu až po aplikáciu nového, priaznivejšieho zákona. Preto ak sa domnievate, že vo vašom prípade bol uložený trest podľa ustanovenia, ktoré Ústavný súd vyhlásil za neústavné, neváhajte vyhľadať odbornú právnu pomoc. Skúsený advokát dokáže posúdiť, či sú splnené podmienky na obnovu konania, a zabezpečiť, aby bol váš prípad posudzovaný spravodlivo – v súlade s Ústavou a v duchu práva, nie formalizmu. Oblasť práva: Trestné právo, Kazuistika
Spoločná osobná starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť

Civil Pridané: 3.10.2025
Rozchod rodičov nemusí znamenať rozchod rodiny. Ak medzi nimi zostane dôvera a schopnosť spolu komunikovať, spoločná osobná starostlivosť o dieťa môže byť riešením, ktoré prinesie pokoj a stabilitu všetkým zúčastneným. Tento článok vysvetľuje, ako spoločná starostlivosť funguje podľa zákona, kedy ju súd môže schváliť a prečo ju Cochemská prax považuje za jeden z najlepších modelov pre deti. Čo znamená spoločná osobná starostlivosť Zákon o rodine pozná tri základné formy starostlivosti o dieťa po rozvode: výlučnú, striedavú a spoločnú. Výlučná starostlivosť znamená, že dieťa žije s jedným rodičom, druhý má právo styku a povinnosť platiť výživné. Striedavá starostlivosť sa uplatní, keď dieťa žije striedavo u oboch rodičov – napríklad týždeň u mamy, týždeň u otca. Spoločná osobná starostlivosť ide ešte ďalej – dieťa zostáva v jednom domove, rodičia sa oň starajú spoločne a spoločne rozhodujú o všetkom, čo sa ho týka. Znie to ako ideál? Áno, ale iba vtedy, ak to rodičia naozaj zvládnu. Tento model je založený na spolupráci, nie na súťaži. Funguje len vtedy, keď obaja rodičia dokážu komunikovať s rešpektom a mať na pamäti predovšetkým záujem dieťaťa. Keď domov zostáva spoločný V praxi sú prípady, kedy rodičia aj po rozvode ostávajú bývať v jednej nehnuteľnosti alebo sa dohodnú, že budú bývanie dieťaťa striedavo využívať. Dieťa tak zostáva vo svojom prostredí – v izbe, ktorú pozná, v škole, kam chodí, s kamarátmi, na ktorých je zvyknuté. Presne tak to bolo aj v prípade mal. Kristíny a Barbory, o ktorých rozhodoval Okresný súd Malacky. Rodičia bývali v spoločnom byte a dokázali sa dohodnúť na všetkom – od výživy až po každodenné fungovanie. Sudkyňa preto schválila ich dohodu o spoločnej osobnej starostlivosti. Výživné sa neupravovalo, pretože rodičia si náklady delili prirodzene a bez konfliktov. Tento prípad ukázal, že ak sa rodičia správajú partnersky aj po rozvode, súd ich spoluprácu ocení. Výhody a úskalia Spoločná osobná starostlivosť má množstvo výhod Dieťa má stabilné prostredie a necíti, že „stratilo“ jedného z rodičov. Oboch rodičov vníma ako plnohodnotných a prítomných. Konflikty sa znižujú, pretože rozhodnutia sú spoločné. Na druhej strane, nie je to model pre každého. Ak medzi rodičmi pretrváva napätie alebo nedôvera, spoločná starostlivosť sa rýchlo zmení na bojisko. Vyžaduje schopnosť dohodnúť sa na bývaní, financiách, aj osobnom priestore – a to bez zásahov súdu. Ak jeden rodič nie je ochotný spolupracovať, spoločná starostlivosť dieťaťu viac uškodí, než pomôže. Cochemská prax – dohoda namiesto súdu Známa Cochemská prax, ktorá pochádza z Nemecka, sa stáva čoraz častejším prístupom aj na Slovensku. Jej cieľom je, aby sa rodičia, súdy, kolízni opatrovníci, psychológovia a advokáti spojili a pomohli rodine dohodnúť sa – namiesto toho, aby sa roky súdila. Cochemský model stojí na jednoduchom princípe: „Rodičia sa nerozvádzajú od svojich detí.“ Práve v duchu tejto praxe bola riešená aj dohoda rodičov Kristíny a Karolíny. Rodičia ju pripravili sami, pokojne, a súd ju len schválil. Výsledkom bolo, že rozvod prebehol bez zbytočných sporov a dievčatá mohli ďalej žiť v prostredí, ktoré dobre poznajú – s oboma rodičmi. Spoločná osobná starostlivosť je dôkazom, že aj po rozchode možno zostať rodinou. Je to však model, ktorý si vyžaduje vyspelosť, dôveru a ochotu spolupracovať. Ak o nej uvažujete, nevstupujte do toho bez prípravy. Dohody o starostlivosti, bývaní či výžive musia byť presne a právne správne upravené – inak sa aj dobrý úmysel môže obrátiť proti vám. Najistejšou cestou je obrátiť sa na advokáta, ktorý vám pomôže pripraviť dohodu, predísť sporom a zabezpečiť, aby spoločná starostlivosť naozaj fungovala v prospech dieťaťa – nie na papieri, ale v živote. Meta description (krátky popis pre web):       SEO kľúčové slová:   spoločná osobná starostlivosť, rozvod a deti, dohoda rodičov po rozvode, Cochemská prax, úprava práv rodičov, spoločná starostlivosť o dieťa, rodinné právo Slovensko

Všetky články

Konfliktná komunikácia pri striedavej starostlivosti

Konfliktná komunikácia pri striedavej starostlivosti

Civil Pridané: 8.10.2025
Aké podmienky musí súd zohľadniť pri  nariadení striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov? Prečo musí medzi rodičmi  vládnuť dôvera, rešpekt a schopnosť spolu komunikovať? Prípadová štúdia „Maloletá Letícia“ upozorňuje na úskalia, ktoré môžu vzniknúť, ak sa rodičia na spoločnej výchove nevedia zhodnúť. Striedavá osobná starostlivosť v slovenskom právnom poriadku Striedavá osobná starostlivosť je podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednou z foriem výkonu rodičovských práv a povinností po rozchode alebo rozvode rodičov. Ide o usporiadanie, pri ktorom dieťa striedavo žije u oboch rodičov v približne rovnakých časových intervaloch – napríklad týždeň u matky a týždeň u otca. Zákon pozná tri základné formy usporiadania osobnej starostlivosti: Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhý má spravidla právo styku a povinnosť prispievať na výživu. Spoločná osobná starostlivosť predpokladá, že rodičia žijú spolu a spoločne rozhodujú o všetkom, čo sa týka dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť stojí medzi nimi – každý z rodičov vykonáva osobnú starostlivosť samostatne, ale v striedavých intervaloch. Dieťa má tak intenzívny kontakt s oboma rodičmi, pričom obaja nesú rovnakú mieru zodpovednosti. O striedavej starostlivosti rozhoduje súd len vtedy, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, a to buď na návrh jedného z rodičov, alebo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia dohodnú, súd takúto dohodu schváli, ak neodporuje záujmu dieťaťa. Podmienky úspešnej striedavej starostlivosti Striedavá starostlivosť nie je módnym trendom, ale citlivým riešením, ktoré funguje iba vtedy, ak sú rodičia na ňu psychicky pripravení a dokážu spolupracovať. Základnými predpokladmi sú: obaja rodičia uznávajú, že ten druhý je pre dieťa dôležitý, majú vzájomný rešpekt a dôveru, komunikujú bez konfliktov a neťahajú dieťa do svojich sporov, žijú v blízkosti, aby pre dieťa nebol prechod medzi domácnosťami stresujúci, a obaja plnia svoje rodičovské a finančné povinnosti. Ak tieto podmienky chýbajú, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa záťažou – namiesto stability prináša neistotu, tlak a lojalitný konflikt. Prípad mal. Letícia V prípade maloletej Letície sa rodičia formálne zhodli, že dieťa má mať kontakt s oboma. Matka však v praxi znižovala kontakt s otcom. Otec rozhodoval o potrebách maloletej bez dohody s matkou a snažil sa vo výchovnom pôsobení matky presadiť vlastné predstavy o „správnej výchove“ maloletej. Otec sa prostredníctvom striedavej starostlivosti pokúšal kontrolovať život matky po rozpade manželstva a obmedziť jej možnosť nadviazať nový vzťah. Komunikácia medzi rodičmi sa zhoršovala, až sa stala mimoriadne konfliktnou. Hoci obaja rodičia formálne žiadali o schválenie rodičovskej dohody na „striedavku“, chýbala vzájomná dôvera a rešpekt. Výsledkom bolo, že súd striedavú starostlivosť nenariadil, pretože podmienky na jej fungovanie neboli splnené – konflikt rodičov by mal na dieťa negatívny dopad. Tento prípad ilustruje, že striedavá starostlivosť nie je automatickým kompromisom, ale riešením, ktoré vyžaduje zrelosť, spoluprácu a schopnosť uprednostniť potreby dieťaťa pred vlastnými emóciami. Zhodnotenie a praktické dôsledky Ak rodičia dokážu komunikovať, rešpektovať sa a spolupracovať, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa ideálnym riešením. Umožňuje mu zachovať si silné citové väzby na oboch rodičov a zároveň minimalizuje pocit straty. Ak však medzi rodičmi prevláda nedôvera, rivalita alebo snaha o kontrolu, môže sa stať zdrojom dlhodobého konfliktu a psychickej záťaže dieťaťa. V takom prípade býva vhodnejšia výlučná starostlivosť s rozšíreným stykom druhého rodiča. Rozhodovanie o forme starostlivosti teda nie je len právna otázka, ale aj psychologické a ľudské rozhodnutie. Súd vždy skúma, či konkrétny model starostlivosti zodpovedá individuálnym potrebám dieťaťa a rodinnej dynamike. Striedavá osobná starostlivosť môže byť krásnym prejavom zrelého rodičovstva, no len vtedy, ak rodičia dokážu byť partnermi v rodičovskej roli, nie súpermi v osobnom konflikte. Každý prípad je individuálny a vyžaduje citlivé právne aj psychologické posúdenie. Preto je najvhodnejším riešením obrátiť sa na advokáta so skúsenosťami v rodinnom práve, ktorý pomôže rodičom nastaviť dohody, komunikáciu i súdne návrhy tak, aby v centre pozornosti zostalo to najdôležitejšie – dieťa a jeho pokojný vývin. Oblasť práva: Rodinné / Kazuistika
Obnova konania po náleze Ústavného súdu

Obnova konania po náleze Ústavného súdu

Civil Pridané: 5.10.2025
Keď sa mení zákon aj spravodlivosť - obnova konania po náleze ústavného súdu. Nález Ústavného súdu o neústavnosti časti trestného zákona môže viesť k povoleniu obnovy konania aj v už právoplatne skončených veciach. Na základe konkrétneho prípadu rozoberáme otázku, či musí súd v takom prípade zrušiť celé rozhodnutie o treste alebo len jeho časť – napríklad o prepadnutí majetku – a tiež, podľa ktorého trestného zákona má súd po obnove rozhodovať. Keď Ústavný súd zmení pravidlá V roku 2023 rozhodol Ústavný súd SR o neústavnosti ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona, ktoré ukladajú súdu povinnosť automaticky (obligatórne) ukladať trest prepadnutia majetku pri niektorých trestných činoch, napríklad drogových. Podľa Ústavného súdu tento mechanizmus odporuje princípom primeranosti, ochrany vlastníckeho práva a ľudskej dôstojnosti. Takéto rozhodnutie má zásadný dopad aj na už právoplatné rozsudky. Trestný poriadok totiž výslovne uvádza, že strata účinnosti právneho ustanovenia na základe rozhodnutia Ústavného súdu je dôvodom na povolenie obnovy konania, ak bolo pôvodné rozhodnutie vydané na jeho základe. Práve túto situáciu riešili bratia, ktorí boli v roku odsúdení Okresným súdom Trnava za drogový zločin  a popri treste odňatia slobody im bol uložený aj trest prepadnutia majetku. Po náleze Ústavného súdu podali návrh na obnovu konania, keďže tento trest bol uložený len z dôvodu vtedajšej „povinnej“ úpravy, bez individuálneho posúdenia. Okresný súd Trnava uznal, že ide o zákonný dôvod obnovy, a povolil obnovu konania v ich prospech. Zrušenie trestu – len čiastočne, alebo úplne? Otázka, ktorú musel súd vyriešiť, znela: Ak Ústavný súd vyhlási za neústavné len ustanovenie o prepadnutí majetku, musí sa obnoviť celé konanie o treste, alebo len táto časť? Obhajoba argumentovala, že obnova sa musí týkať celého výroku o treste, pretože inak by pokračovanie v konaní bránila tzv. prekážka rozhodnutej veci (ne bis in idem). Tento výklad potvrdilo aj stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého je obnova viazaná na celý výrok o treste, nie len na jeho jednotlivú časť. Súd preto rozhodol, že zrušuje celý výrok o treste a o spôsobe jeho výkonu, pričom výrok o vine zostáva nezmenený. Takýto postup umožňuje súdu nanovo a komplexne rozhodnúť o treste – už podľa ústavy súladnej úpravy. Ktorý trestný zákon sa použije po obnove? Druhou otvorenou otázkou bolo, podľa ktorého trestného zákona má súd po obnove rozhodovať – či podľa zákona účinného v čase pôvodného rozhodnutia o vine, alebo podľa nového, priaznivejšieho zákona. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa vždy použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Preto aj po povolenej obnove konania súd hodnotí trest nie podľa „starého“ znenia zákona, ale podľa aktuálne účinného, ak je miernejší. V prípade bratov bol nový Trestný zákon účinný od 6. augusta 2024 a umožňoval súdu uložiť trest prepadnutia majetku len fakultatívne, a to len vtedy, ak sa preukázal majetkový prospech veľkého rozsahu. Keďže takéto okolnosti preukázané neboli, súd uložil len trest odňatia slobody a prepadnutie konkrétnych vecí, nie celého majetku. Súd tak rozhodol podľa nového a pre odsúdených priaznivejšieho zákona, čo zodpovedá ústavnému princípu humanizácie trestného práva. Prečo má tento prípad význam Prípad bratov nie je ojedinelý. Nález Ústavného súdu SR otvoril možnosť podať návrh na obnovu konania desiatkam osôb, ktorým bol v minulosti uložený trest prepadnutia majetku na základe teraz už neústavného ustanovenia. Súdy tak musia v každom jednotlivom prípade skúmať, či bol majetkový postih uložený len automaticky, alebo bol riadne odôvodnený. Ak išlo o prvú možnosť, majú povinnosť rozhodnutie o treste zrušiť a nanovo posúdiť jeho primeranosť. Obnova konania po náleze Ústavného súdu predstavuje zložitý proces, ktorý spája právnu precíznosť, ústavné zásady aj cit pre spravodlivosť. Každý prípad má svoje špecifiká – od rozsahu zrušenia trestu až po aplikáciu nového, priaznivejšieho zákona. Preto ak sa domnievate, že vo vašom prípade bol uložený trest podľa ustanovenia, ktoré Ústavný súd vyhlásil za neústavné, neváhajte vyhľadať odbornú právnu pomoc. Skúsený advokát dokáže posúdiť, či sú splnené podmienky na obnovu konania, a zabezpečiť, aby bol váš prípad posudzovaný spravodlivo – v súlade s Ústavou a v duchu práva, nie formalizmu. Oblasť práva: Trestné právo, Kazuistika
Spoločná osobná starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť

Civil Pridané: 3.10.2025
Rozchod rodičov nemusí znamenať rozchod rodiny. Ak medzi nimi zostane dôvera a schopnosť spolu komunikovať, spoločná osobná starostlivosť o dieťa môže byť riešením, ktoré prinesie pokoj a stabilitu všetkým zúčastneným. Tento článok vysvetľuje, ako spoločná starostlivosť funguje podľa zákona, kedy ju súd môže schváliť a prečo ju Cochemská prax považuje za jeden z najlepších modelov pre deti. Čo znamená spoločná osobná starostlivosť Zákon o rodine pozná tri základné formy starostlivosti o dieťa po rozvode: výlučnú, striedavú a spoločnú. Výlučná starostlivosť znamená, že dieťa žije s jedným rodičom, druhý má právo styku a povinnosť platiť výživné. Striedavá starostlivosť sa uplatní, keď dieťa žije striedavo u oboch rodičov – napríklad týždeň u mamy, týždeň u otca. Spoločná osobná starostlivosť ide ešte ďalej – dieťa zostáva v jednom domove, rodičia sa oň starajú spoločne a spoločne rozhodujú o všetkom, čo sa ho týka. Znie to ako ideál? Áno, ale iba vtedy, ak to rodičia naozaj zvládnu. Tento model je založený na spolupráci, nie na súťaži. Funguje len vtedy, keď obaja rodičia dokážu komunikovať s rešpektom a mať na pamäti predovšetkým záujem dieťaťa. Keď domov zostáva spoločný V praxi sú prípady, kedy rodičia aj po rozvode ostávajú bývať v jednej nehnuteľnosti alebo sa dohodnú, že budú bývanie dieťaťa striedavo využívať. Dieťa tak zostáva vo svojom prostredí – v izbe, ktorú pozná, v škole, kam chodí, s kamarátmi, na ktorých je zvyknuté. Presne tak to bolo aj v prípade mal. Kristíny a Barbory, o ktorých rozhodoval Okresný súd Malacky. Rodičia bývali v spoločnom byte a dokázali sa dohodnúť na všetkom – od výživy až po každodenné fungovanie. Sudkyňa preto schválila ich dohodu o spoločnej osobnej starostlivosti. Výživné sa neupravovalo, pretože rodičia si náklady delili prirodzene a bez konfliktov. Tento prípad ukázal, že ak sa rodičia správajú partnersky aj po rozvode, súd ich spoluprácu ocení. Výhody a úskalia Spoločná osobná starostlivosť má množstvo výhod Dieťa má stabilné prostredie a necíti, že „stratilo“ jedného z rodičov. Oboch rodičov vníma ako plnohodnotných a prítomných. Konflikty sa znižujú, pretože rozhodnutia sú spoločné. Na druhej strane, nie je to model pre každého. Ak medzi rodičmi pretrváva napätie alebo nedôvera, spoločná starostlivosť sa rýchlo zmení na bojisko. Vyžaduje schopnosť dohodnúť sa na bývaní, financiách, aj osobnom priestore – a to bez zásahov súdu. Ak jeden rodič nie je ochotný spolupracovať, spoločná starostlivosť dieťaťu viac uškodí, než pomôže. Cochemská prax – dohoda namiesto súdu Známa Cochemská prax, ktorá pochádza z Nemecka, sa stáva čoraz častejším prístupom aj na Slovensku. Jej cieľom je, aby sa rodičia, súdy, kolízni opatrovníci, psychológovia a advokáti spojili a pomohli rodine dohodnúť sa – namiesto toho, aby sa roky súdila. Cochemský model stojí na jednoduchom princípe: „Rodičia sa nerozvádzajú od svojich detí.“ Práve v duchu tejto praxe bola riešená aj dohoda rodičov Kristíny a Karolíny. Rodičia ju pripravili sami, pokojne, a súd ju len schválil. Výsledkom bolo, že rozvod prebehol bez zbytočných sporov a dievčatá mohli ďalej žiť v prostredí, ktoré dobre poznajú – s oboma rodičmi. Spoločná osobná starostlivosť je dôkazom, že aj po rozchode možno zostať rodinou. Je to však model, ktorý si vyžaduje vyspelosť, dôveru a ochotu spolupracovať. Ak o nej uvažujete, nevstupujte do toho bez prípravy. Dohody o starostlivosti, bývaní či výžive musia byť presne a právne správne upravené – inak sa aj dobrý úmysel môže obrátiť proti vám. Najistejšou cestou je obrátiť sa na advokáta, ktorý vám pomôže pripraviť dohodu, predísť sporom a zabezpečiť, aby spoločná starostlivosť naozaj fungovala v prospech dieťaťa – nie na papieri, ale v živote. Meta description (krátky popis pre web):       SEO kľúčové slová:   spoločná osobná starostlivosť, rozvod a deti, dohoda rodičov po rozvode, Cochemská prax, úprava práv rodičov, spoločná starostlivosť o dieťa, rodinné právo Slovensko
Ako sa ochrániť pri kúpe nehnuteľnosti

Ako sa ochrániť pri kúpe nehnuteľnosti

Civil Pridané: 17.9.2025
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 prinieslo zásadnú zmenu právnej doktríny. Zásada Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (Nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má) dostala prednosť pred ochranou dobrej viery nadobúdateľa a aké praktické dôsledky to má pre kupujúcich nehnuteľností na Slovensku? Ako by mal záujemca o kúpu postupovať, aby minimalizoval právne riziká a chránil svoje investície? Rozhodnutie NS SR 1VObdo/2/2020 a jeho význam Rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1VObdo/2/2020 zásadne potvrdilo prísny výklad zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. V praxi to znamená, že prevod vlastníckeho práva je platný len vtedy, ak je prevodca skutočným vlastníkom veci v čase prevodu. Ak jeho vlastnícke právo zaniklo – napríklad platným odstúpením od zmluvy, ktoré má účinky ex tunc – nemôže už ďalej vlastnícke právo platne previesť, a to ani v prípade, že kupujúci koná v dobrej viere. Doterajšia prax na Slovensku bola do určitej miery nejednotná. Niektoré rozhodnutia umožňovali, aby dobrá viera nadobúdateľa v určitých prípadoch mala ochranu aj pri nadobudnutí od nevlastníka. Rozsudok najvyššieho súdu túto koncepciu odmietol a potvrdil, že výnimky sú prípustné len tam, kde ich výslovne ustanovuje zákon – napríklad pri vydržaní alebo pri niektorých osobitných druhoch prevodov. Význam tohto rozsudku je teda dvojitý: Potvrdzuje ochranu skutočného vlastníckeho stavu pred evidovaným stavom v katastri. Ukladá kupujúcim tzv. investigatívnu povinnosť – teda povinnosť aktívne preverovať okolnosti nadobúdania a neuspokojiť sa len s výpisom z katastra. Ako má kupujúci postupovať pri kúpe nehnuteľnosti Keďže slovenské právo neposkytuje všeobecnú ochranu dobrej viery, kupujúci sa musí spoliehať predovšetkým na vlastnú obozretnosť. Táto tzv. investigatívna povinnosť kupujúceho (Obliegenheit) predstavuje sériu krokov, ktorými môže minimalizovať riziko, že kúpi nehnuteľnosť od nevlastníka a stratí svoju investíciu. Medzi najdôležitejšie opatrenia patrí: Kontrola evidovaného stavu: vždy vyžiadať aktuálny list vlastníctva, preveriť vlastníka, ťarchy, poznámky a plomby, ale aj podania „na ceste“ na katastri. Preskúmanie nadobúdacieho titulu predávajúceho: nielen samotný zápis v katastri, ale aj listiny, ktoré preukazujú, ako sa predávajúci k vlastníctvu dostal. Overenie súdnych a správnych konaní: zistiť, či neprebieha spor o nehnuteľnosť, konkurz alebo exekúcia. Dôveryhodnosť predávajúceho: preveriť jeho postavenie, právnu spôsobilosť a okolnosti predaja (napr. neprimerane nízka cena alebo tlak na rýchle konanie môžu byť varovnými signálmi). Zmluvné zabezpečenie: zahrnúť do zmluvy vyhlásenia a záruky predávajúceho, využívať advokátsku alebo notársku úschovu kúpnej ceny, dohodnúť odkladacie podmienky a mechanizmy odstúpenia pri právnych vadách. Faktická obhliadka: presvedčiť sa, kto nehnuteľnosť reálne užíva, a či stav zodpovedá údajom v katastri. Tieto kroky nemusia vylúčiť riziko úplne, ale zásadne zvyšujú šancu kupujúceho ubrániť sa v prípade sporu. Vzhľadom na prísnu judikatúru je preto vhodné využiť služby advokáta, ktorý môže pripraviť podrobné due diligence a navrhnúť vhodnú štruktúru transakcie. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 predstavuje prísne potvrdenie zásady nemo plus iuris a zároveň výzvu pre každého, kto plánuje kúpu nehnuteľnosti. Slovenský právny poriadok nepovoľuje spoliehať sa na dobrú vieru ako ochranný štít. Kupujúci sa preto musí aktívne starať o preverenie všetkých okolností a transakciu ošetriť zmluvne. Investícia do právneho auditu advokátom pred podpisom zmluvy je v konečnom dôsledku vždy menším nákladom než strata celej kúpnej ceny v prípade, že predávajúci alebo niektorý z jeho právnych predchodcov nebol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti.
Potrebujete právnu pomoc?
Sme tu pre vás.

    Vaše osobné údaje spracúvame za účelom vybavenia Vašej požiadavky.
    Viac informácií nájdete v sekcii ochrana osobných údajov.